Investujem – mám sa báť hyperinflácie?

Inflácia vo väčšine svetových krajín tento rok rastie, čo spôsobuje znehodnocovanie peňazí, ktoré nie sú investované. Rozvinie sa súčasná inflácia do hyperinflácie? Ako si proti nej chrániť majetok?

Na túto tému som natočil aj video, link nájdete tu.

Inflácia je vždy jav, ktorý vyvoláva napnuté emócie. O investovaní bez emócií som napísal krátky článok, link prikladám.

Čo je inflácia?

Vo všeobecnosti povedané, inflácia je rast cien tovarov a služieb v ekonomike, buď na území jedného štátu alebo v ekonomickom zoskupení krajín. Európska centrálna banka hovorí, že v ekonomike sa môžu hýbať ceny tovarov a služieb. Niektoré môžu rásť a iné klesať. Inflácia v skutočnosti redukuje hodnotu meny.

Inflácia sa najčastejšie meria indexom CPI – Consumer Price Index, čo je vážený priemer zmeny cien tovarov a služieb, ktoré do výpočtu vstupujú. Čo konkrétne do výpočtu CPI vstupuje vidíme na obrázku nižšie:

Inflácia ako taká nie je negatívny jav. Ona sa dlhodobo vyvíja a inštitúcie, ktoré výšku inflácie ovplyvňujú a snažia sa ju ovplyvňovať, sú centrálne banky. Pre ilustráciu, Európska centrálna banka a Americká centrálna banka Fed sa snažia o výšku inflácie nižšie, ale blízko hodnoty 2% ročne.

Čo spôsobuje inflácia našim peniazom, mene a investíciám?

Znehodnocuje ich. Pozrime sa na príklad hotovosti v banke. Ak v nej mám uložených 50 000 €, po siedmych rokoch len pri bežnej 2% inflácii už z nich budem mať reálnu hodnotu cca 43 500 €. Na účte stále bude svietiť číslo 50 000, no kúpim za ne menej tovaru a služieb, konkrétne o 6 500 € menej. A to sa bavíme iba o 2% ročnej inflácii, momentálne sa na Slovensku dostávame nad 4-5%, v USA tiež.

Na menu má inflácia dlhodobý negatívny vplyv, kedy napr. americký dolár v priebehu histórie už stratil vyše 90% svojej hodnoty.

Aby sme z investícií vypočítali reálnu hodnotu, od výnosu vždy musíme odčítať výšku aktuálnej inflácie.

Zásoba peňazí ale rastie rýchlejšie ako inflácia

Už na Ekonomickej univerzite nás učili, že ak rastie zásoba peňazí v ekonomike, spôsobuje to inflačné tlaky. Graf nižšie je už veľmi známy:

Vidíme v ňom zásobu peňazí M2, čo zahŕňa peňažný agregát M1 (papierové peniaze, mince, bankové vklady bez výpovednej lehoty a cestovné šeky) a termínované vklady. Keď sa pozrieme na posledný rok a pol, zásoba peňazí v americkej ekonomike významne narástla.

Nižšie vidíme konkrétne premietnutie rastu inflácie na niektoré položky indexu CPI v období september 2020 až september 2021:

  • jazdené autá = +24,4%
  • hovädzie steaky = +22,1%
  • slanina = +19,3%
  • ubytovanie = +17,5%
  • vajcia = +12,6%
  • nábytok = +11,2%

Ak sa bavíme o raste peňažnej zásobe v ekonomike, deje sa to cez tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, ľudovo povedané tlačenie peňazí do ekonomiky. Neznamená to však, že centrálna banka vytlačí peniaze a rozdá ich firmám alebo ľuďom. Kvantitatívne uvoľňovanie (QE) sa deje primárne cez nákup dlhopisov rôznych emitentov, primárne štátov.

QE začalo byť využívané v USA v roku 2008 v nadväznosti na vtedy prebiehajúcu krízu. USA si vzalo príklad z Japonska, ktoré svoje QE spustilo v roku 2001. Neskôr sa k USA pridala aj Európska centrálna banka. Otázka znie: môžu tieto aktivity spôsobiť hyperinfláciu?

Pozrime sa ako taká hyperinflácia vyzerá v realite. Vo Venezuele stúpli ceny v roku 2020 o približne 3000%. Rok predtým to bolo cca 9500%. Odhaduje sa, že tento rok by hyperinflácia mala byť na úrovni 1600%. Ročný rozpočet krajiny v roku 2007 vo výške 115 miliárd bolivarov by dnes mal hodnotu menšiu ako 1 dolár. Len za dnešný rok stratil bolivar cca 73% svojej hodnoty. Prezident Maduro tak škrtol šesť núl a napr. bochník chleba už nebude stať 7 miliónov bolivarov, ale iba 7 bolivarov. Toto je hyperinflácia.

Veľa ľudí, nielen, ale aj nadšenci kryptomien hovoria, že nás čaká hyperinflácia a odpoveďou bude držať bitcoin, ktorý prevezme v ekonomike úlohu platidla. Aby vznikla v našich rozvinutých krajinách hyperinflácia, musela by byť vyššia rýchlosť obehu peňazí.

Čo znamená rýchlosť obehu peňazí?

Ak mám 20 €, prídem do kníhkupectva a kúpim si tam za tieto peniaze knihu, peniaze už má kníhkupectvo. Ono napr. tieto peniaze použije na nákup krabíc, v ktorých bude knihy doručovať tým, čo si knihy objednajú na diaľku. Kníhkupectvo sa tých 20 eur tiež zbavilo a dalo ich človeku, ktorý vyrába krabice. Tento človek si za tých 20 eur napr. kúpi benzín do firemného auta.

Tých pôvodných 20 eur zmenilo majiteľa 3 krát a vytvorilo hodnotu 20 + 20 + 20 eur. Jedna a tí istá „dvacka“. Toto znamená rýchlosť obehu. Keď je teda v ekonomike veľký objem peňazí a vysoká rýchlosť obehu peňazí, má to vplyv na ceny a na infláciu. Aká je situácia dnes? Na grafe nižšie vidíme rýchlosť obehu peňazí M2:

Všimnime si vývoj od roku 2020. Na to, aký veľký objem peňazí do ekonomiky prišiel, sa obeh celkom prekvapivo rapídne znížil. Tiež pri pohľade na graf od roku 2008, kedy začali QE najprv v USA, neskôr aj v Európe, vidíme pokles rýchlosti obehu peňazí. Toto je dôvod, prečo sme zatiaľ zvýšenú infláciu, či hyperinfláciu nemali.

Najbližšie predpovede vývoja inflácie

Na svojom FB som nedávno robil anketu akú výšku inflácie v ďalšom roku-dvoch ľudia očakávajú. Výsledky sú: 55% ľudí očakáva infláciu do výšky 10%, 25% respondentov očakáva výšku inflácie do 3%, 13% respondentov do 100%, ostatní očakávajú nad 100%.

Juraj Karpiš v knihe Ako na zlato hovorí, že napriek tomu, že pravdepodobnosť vysokej inflácie vo vyspelých krajinách kvôli pandémii narástla, neočakáva v USA alebo v eurozóne hyperinfláciu. Na to, aby sa peniaze hyperinfláciou znehodnotili, treba totálny kolaps meny a dlhodobú neochotu alebo nekompetentnosť politickej moci. Hyperinfláciu vytvorili historicky skôr menšie štáty s rozvrátenou ekonomikou a nefungujúcim politickým systémom.

Robert Kiyosaki hovorí, že vysokú infláciu už máme, hyperinflácia začína a bude vďaka nej na trhu totálny kolaps, ktorý má prísť v októbri 2021. Povedal to 3. októbra. Už máme november.

Americký Fed má nasledovné predpovede inflácie: 2021 = prekoná 3%, 2022 = bližšie k 2%. ECB hovorí nasledovné 2021 = 2,2%, 2022 = 1,7%. Goldma Sachs 2021 = 3,75%, 2022 = 2%.

Pozrime sa na históriu vývoja inflácie v USA:

Amerika si v minulosti prešla všeličím, rôznymi krízami aj krachmi a inflácia sa nikdy nedostala na výšku, ktorú by sme mali nazvať hyperinfláciou. Posledných 40 rokov bola väčšinu času vo výške 0-5%.

Záver

Nemyslím si, že by v ďalšej dobe mala na vyspelých trhoch (USA, EU) prísť hyperinflácia. Ekonomika aj politická moc nie sú ani ignorantské ani nekompetentné. Dokonca všetkých 10 krajín, v ktorých je v súčasnosti najvyššia inflácia, patrí do skupiny rozvojových, sú to: Venezuela, Zimbabwe, Sudán, Libanon, Argentína, Južný Sudán, Irán, Surinam, Jemen, Haiti. Posledná spomenutá aktuálne vykazuje infláciu vo výške 22,95%, čo nie je určite príjemné, no nie je to ani venezuelská tragédia.

Osobne som názoru, že sa v ďalšom období môžeme stretnúť s infláciou vo výške 5-10%. Takáto situácia bude mať dobrý vplyv na dlžníkov, pretože dlh, ktorý dlhujú (napr. banke ako hypotéku) bude strácať na reálnej hodnote a teda hodnota hypotéky sa znižuje.

Rozvinuté ekonomiky majú fungujúce centrálne banky, ktoré svojimi nástrojmi vedia pôsobiť na výšku inflácie. Nevedia ju ovplyvniť úplne na presné čísla, no svojimi aktivitami ju vedia posunúť smerom nahor alebo zraziť smerom nadol. Verím, že sa najhoršieho báť nemusíme.

Moji klienti, ktorým sa o peniaze starám, majú investičné portfólio proti inflácii chránené viacerými spôsobmi. Ak by ste sa o tejto možnosti chceli so mnou poradiť, napíšte mi cez môj firemný web na tomto odkaze.