Úvaha na tému náboženstva a viery v Boha

Nasledovná úvaha je reakciou na tento článok o Bohu, náboženstve a viere: http://hajpster.sk/2017/07/18/boh-vedomostnych-medzier/
Mojim cieľom nie je haniť ani znevažovať odlišný názor, cieľom je poskytnúť pohľad „z druhej strany“. Chcem na túto problematiku poskytnúť názor človeka veriaceho. Ponúkam teda svoj pohľad.

V úvode článku je povedané, že viera je náhradou za nevedomosť. Z textu vyplýva, že vzdelaný človek nemôže v Boha veriť, pretože „vie“. Ja som človek vysokoškolsky vzdelaný a aj tak verím. Pretože „viem“, koľko toho o svete ešte „neviem“. Som síce vzdelaný človek a možno nie som významná vzorka v tomto pozorovaní, môžem teda uviesť známych vedcov, ktorí v Boha verili. Boli to také mená ako francúzsky matematik a vedec René Descartes, ktorý je považovaný za otca modernej filozofie, taktiež Johannes Kepler, ktorý bol matematikom a uznávaným astronómom a ľudia si ho pamätajú aj vďaka výroku: „Bože, chcem ohlasovať veľkoleposť tvojich diel do takej miery, akú dokáže moja obmedzená inteligencia pochopiť.“ Zaujímavé na tomto výroku je aj to, že on, Kepler, vedec, vyhlasuje, že jeho inteligencia je obmedzená. Pripúšťa, že sa všetko nedá logicky vysvetliť a naše myslenie je ohraničené. Taktiež by som chcel zdôrazniť dva výroky Alberta Einsteina. Prvým je: „Každý, kto je vážne odhodlaný ku kultivácii vedy, sa presvedčí, že vo všetkých zákonoch vesmíru možno nájsť prejav ducha oveľa lepšieho ako človek a voči ktorému sa s našimi schopnosťami musíme cítiť pokorní.“ Druhým jeho známym výrokom je: „Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé.“ A možno by sa človek divil, v Boha veril aj samotný otec evolučnej teórie Charles Darwin, ktorý povedal „Nikdy som nepoprel existenciu Boha. Myslím si, že evolučná teória je plne kompatibilná s vierou v Boha. Najväčším argumentom pre existenciu Boha je nemožnosť preukázať a pochopiť, že obrovský vesmír a predovšetkým človek, boli výsledkom náhody.“ Podotýkam, že ani náboženstvo nespochybňuje evolučnú teóriu a nevyhlasuje, že z náboženského hľadiska je nepravdivá.

Ak niekto hovorí, že veda vyvrátila kresťanský výklad stvorenia sveta, nie je to pravda. Argument, že Biblia hovorí o stvorení sveta za sedem dní je v rozpore s evolučnou teóriu a Teóriou veľkého tresku, je nesprávny. Veľa vecí v Biblii treba chápať metaforicky. Sú to obrazy, cez ktoré sa Biblia snaží vysvetľovať veci naokolo. Obrazy, cez ktoré aj jednoduchý človek môže pochopiť a porozumieť týmto veciam. Tých „sedem dní“ môže byť pokojne aj desať tisíc rokov.

Chcel by som reagovať na pokus o vyvrátenie výroku: „Boh je všemocný a dobrý.“ Áno, toto abrahámovské náboženstvá hovoria a ponúknem výklad, prečo. Argument ľudí neveriacich, že Boh nemôže byť dobrý, keďže vo svete umierajú nevinní a deti, je bežný. Nepoznajú však kresťanské učenie, ktoré hovorí, že Boh dal ľuďom rozum a slobodnú vôľu. Ak sa teda človek menom Adolf Hitler rozhodne vyvraždiť milióny ľudí, je to jeho slobodná vôľa a toto rozhodnutie urobil z vlastného rozumu. Toto rozhodnutie urobil on, nie Boh. Boh pri pohľade na svet, je v takýchto prípadoch pravdepodobne smutný. Kresťania veria, že každý človek bude za svoje konania na Zemi buď potrestaný alebo odmenený. A dostane sa tak buď do neba alebo do pekla. Zase by človek neveriaci mohol namietať: „Ale kde sa nachádza to nebo alebo peklo? Kde vo vesmíre ho mám hľadať? Je pod povrchom Zeme? Je na nejakej inej planéte v našej slnečnej sústave? Je v inej slnečnej sústave?“ Nie, nebo a peklo sú stav duše. Veríme, že všetko toto plne pochopíme po našej smrti. Vrátim sa ku zlu, ktoré sa vo svete deje. Človek by sa mohol opýtať: „Prečo Boh nezastaví takýchto ľudí?“ Boh im dal slobodnú vôľu a oni sa rozhodnú, či chcú konať dobro alebo zlo. Má im brániť v ich slobodnej vôli? Takéto Božie konanie by bolo v rozpore s tým, čo sám ustanovil. Na svete je však veľa ľudí, ktorí chcú robiť dobro, je tiež na nich, či sa zlu postavia alebo nie. Albert Einstein povedal: „The world is a dangerous place to live; not because of the people who are evil, but because of the people who don’t do anything about it.“

Článok obsahuje tieto slová: „..Ktorý Boh je ten pravý? …Čiže ak je Boh za všetkými fyzikálnymi javmi, tak je ťažko povedať či je to žid, katolík alebo moslim (alebo niečo iné). Každá strana tvrdí, že má pravdu ona.“ Neviem, čo hovoria iné náboženstvá, avšak my kresťania tvrdíme, že aj my, aj židia, aj moslimovia, máme toho istého Boha. Každý ho však nazýva inak (Boh, Jahve, Allah) a každý má určité odlišnosti pri praktizovaní vlastného náboženstva. Veríme však v rovnakého jedného Boha.

Mojou reakciou na vetu, ktorá sa nachádza v článku, a to „Náboženstvo je tribalistický aspekt, ktorý umožňuje ľahkú identifikáciu medzi „nami” a „nimi”, čiže inherentne nesie v sebe zárodok konfliktu“ je, že takáto indentifikácia nemusí nevyhnutne v sebe niesť zárodok konfliktu. To, či v minulosti alebo v súčasnosti nejaké konflikty sú, nemusí byť odpoveďou. Ako odpoveď by som však vedel poskytnúť výrok, ktorý povedal Ježiš Kristus a ktorý je jedným zo základných kameňov kresťanstva: „Milujte svojich nepriateľov.“

Náboženstvo samo o sebe nie je nebezpečným elementom vrámci medzinárodných vzťahov. Nebezpeční sú fundamentalisti a extrémisti, ktorí si náboženstvo vykladajú svojvoľne a extrémisticky. Kresťanské náboženstvá hlásajú lásku k sebe a blížnemu – ak by sa tým riadili krajiny vo vnútroštátnej a medzinárodnej politike, tak s čistým svedomím môžem povedať, že by neboli vojny a ľudia by žili šťastný život. Kresťanské náboženstvo samotné na takéto konanie nenabáda. Áno, v minulosti sa viedli križiacke výpravy, no racionálne rozmýšľajúci človek takéto konanie nezvalí na náboženstvo samotné. Aj do kresťanských štruktúr sa v minulosti dostali ľudia, ktorí robili zlé veci. Takí ľudia tam sú a aj budú. Tomu sa vyhnúť nedá. Takisto sú dobrí aj zlí ľudia medzi neveriacimi.

Ďalším častým argumentom ľudí útočiacich na kresťanstvo je zneužívanie detí niektorými kňazmi. Je to zlé, je to smutné, no ako som už povedal, do cirkevných štruktúr sa bohužiaľ dostávajú aj zlí ľudia. A Boh povedal, že kňazi vedia v porovnaní s bežnými ľuďmi lepšie, čo je dobré a čo zlé. A ak budú konať zle, budú súdení oveľa prísnejšie ako bežní ľudia. Na druhú stranu treba povedať, že je veľmi veľa dobrých kňazov, ktorí vo svete zanechávajú dobrú a významnú stopu a pomáhajú nespočetnému počtu ľudí. Nepáči sa mi, keď niekto prestane chodiť do kostola, pretože „kňaz je taký alebo onaký“. Do kostola sa nechodí kvôli kňazovi, ale kvôli Bohu a ak mi aj nesedí kňaz, kostolov je veľa, dá sa ísť do iného.

Autor článku takisto píše, že ľudia vo všeobecnosti potrebujú dostať do ruky „scenár.“ Áno, na tom nie je nič zlé. Cirkev dáva kresťanom „scenár“ v podobe Desatora Božích prikázaní, medzi ktorými sú prikázania ako napríklad: Cti otca svojho i matku svoju, nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš a pod. Je na nich niečo zlé? Veď rovnaké princípy považujú za dobré a osvojili si ich aj napríklad štáty západnej civilizácie a nielen tie. Bežní človek nemôže zabiť druhého, lebo by išiel do väzenia, každý vie, že ctiť si svojich rodičov je normálne a dobré. Za krádež môžete ísť takisto do väzenia a čo sa týka prikázania nezosmilníš, takisto je využívané bežne, keď podviesť svojho manžela, manželku, partnera, partnerku je zlé. Nevidím teda nič zlé v tom, dostať do ruky scenár, sú to mantinely v ktorých sa má človek pohybovať na to, aby mohol žiť dobrý život. Svoju konkrétnu cestu si vrámci týchto mantinelov už vyberá každý sám.

Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na osoby vo verejnom živote, či politické strany s heslom: Za Boha a za národ a upozorniť ľudí, že treba starostlivo rozmýšľať a sledovať, či politické strany s týmto heslom túto ideu aj naozaj napĺňajú. Či predstavitelia takýchto strán naozaj žijú svoj život podľa kresťanských zásad, či nepestujú neznášanlivosť voči určitým skupinám obyvateľstva a aké majú názory na ľudí, ktorí v minulosti vraždili ľudí určitých vierovyznaní v Európe, atď atď.

Na záver by som chcel apelovať na ľudí všetkých názorov a vierovyznaní, aby boli ochotní vypočuť si názor druhého a aby ho dokázali akceptovať. Každý si žime svoj život najlepšie ako vieme, v tolerancii a nie na úkor druhého.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *